Príjmový efekt dane za ubytovanie

Celkový daňový výnos dane za ubytovanie v roku 2018 presiahol 15 mil. eur. Regionálne rozdelenie výnosu však nie je rovnomerné a preto môžeme rozdeliť okresy do troch skupín zobrazených na obrázku nižšie:

  • okresy s podpriemerným daňovým výnosom, majú aj malý potenciál cestovného ruchu, nízku úroveň služieb a podobne. Ak sa samospráva predsa len rozhodne zaviesť daň za ubytovanie, potrebné je venovať pozornosť administratívnym nákladom spojeným s procesom zdanenia. Daňový výnos by mal byť aspoň na úrovni týchto nákladov. Do tejto skupiny sme zaradili okresy s výnosom do 100 000 euro.
  • okresy s priemerným daňovým výnosom. Sú to regióny s dostatočnou infraštruktúrou, atraktivitou prostredia (primárnou ponukou) a primeranou návštevnosťou. Podniky cestovného ruchu sú schopné generovať dostatočný daňový výnos, ale sú aj citlivé na zmeny v daňovom zaťažení. Nemusia byť preto schopné takéto zmeny absorbovať. Sú to okresy s výnosom dane nad 100 000 euro.
  • Okresy s nadpriemerným daňovým potenciálom. Sú to regióny medzinárodného významu s vysokou návštevnosťou. V týchto regiónoch musí začať daň plniť aj regulačnú funkciu vzhľadom na možné negatívne dôsledky masového cestovného ruchu. V našom porovnaní sú to okresy s výnosom dane vo výške nad 300 000 eur.
Výnos dane za ubytovanie v roku 2018. Zdroj: Ministerstvo financií SR,  2019; vlastné výpočty.

Na Považí z deviatich okresov patriacich do tohto regiónu je zaujímavý výnos z dane za ubytovanie len pri dvoch (okres Trenčín a Žilina). Z Tatranského regiónu vysoký daňový potenciál napĺňa len okres Poprad, čiastočne Kežmarok a minimálne Stará Ľubovňa.  Čiastočne je daňový potenciál napĺňaný v Nitrianskom a Pohronskom regióne. Naopak nadpriemerne svoj potenciál využíva Liptovský región, Horehronský región a  Bratislavský región. Príjemne prekvapil výnos dane za ubytovanie v okresoch na západe Slovenska (Dunajská Streda, Malacky, Galanta a Trnava). V okrese Dunajská Streda presiahol až 400 000 eur.